Počiatky ochranných pomôcok možno hľadať v staroveku. Počas vypuknutia moru v Aténach v starovekom Grécku v roku 430 pred Kristom nemal Hippokrates prakticky žiadnu ochranu. V 13. storočí dvorní sluhovia v dynastii Yuan používali „hodvábnu látku zakrývajúcu ústa a nos“ ako prvé „masky“ v Číne. Počas čiernej smrti v 14. storočí si lekári vo všeobecnosti zakrývali ústa a nos bavlnou alebo ľanom. V 16. storočí, v boji proti čiernej smrti, Charles Delom vynašiel masku pripomínajúcu vtáčí zobák pokrývajúci celú tvár, spolu so zodpovedajúcim jednodielnym „ochranným oblekom“.
Systematicky sa začali rozvíjať moderné ochranné prostriedky. V roku 1876 si aseptická chirurgia nevyžadovala používanie masiek. V roku 1895 nemecký patológ Lederich zistil, že sliny zdravotníckeho personálu spôsobujú infekcie rán a odporučil používať masky vyrobené z gázy. Počas vypuknutia pľúcneho moru v severovýchodnej Číne v roku 1910 vynašiel Wu Lien-teh jednoduchú masku „v štýle Wu“. Pandémia španielskej chrípky v roku 1918 sprístupnila masky širokej verejnosti. V roku 1886 sa parná sterilizácia stala široko používanou a Kurt Schimmelbusch navrhol obväzové sterilizačné trubice, sterilné biele čiapky, masky a ultratenké gumené rukavice, čo viedlo k prijatiu bieleho plášťa zdravotníckym personálom. V roku 1931 Spojené štáty americké vyvinuli vodeodolný ochranný materiál ošetrený zlúčeninami fluórovaného uhľovodíka a benzénu.

